Horus

Najčastejšie otázky

Ako sa stať sokoliarom?

Asi nie je veľa ľudí, ktorých by dravce nechávali chladným. Väčšine z nás imponuje ich krása, dokonalosť a hrdosť. Preto často človeka napadne aj otázka, ako sa dostať k sokoliarstvu a splniť si tak svoj detský sen. Čo teda preto spraviť?
Ako prvý krok si človek musí zvážiť, či okrem nadšenia má aj ostatné podmienky, ktoré potrebuje k chovu a výcviku dravcov. Chov a výcvik dravcov je nesporne náročnejší  na znalosti, odbornosť, čas a aj podmienky (materiálne aj finančné) ako napríklad chov a výcvik psov.  Ak však aj napriek všetkým okolnostiam človek nemieni vo svojom úsilí poľaviť, je tu druhý krok – príprava. Najvhodnejšie  je spojiť sa s najbližším sokoliarom v okolí a zadovážiť si dostupnú literatúru. Kontakt zo skúsenejším sokoliarom nám v budúcnosti ušetrí veľa problémov, pretože v sokoliarstve sa nie všetky veci dajú vyčítať z kníh. Ak ste z okolia Košíc, je to omnoho ľahšie. Stačí keď sa skontaktujete s nami na jednom z uvedených kontaktov.
Ak ste z inej časti Slovenska, môžete sa pokúsiť vyhľadať kontakt na stránke www.sokoliari.sk a ak sa to nepodarí, znova môžete mailom skontaktovať nás a mi vám pomôžeme nájsť sokoliara čo najbližšie vo vašom okolí.
Až keď už máte spravené podmienky a čo to o dravcoch viete aspoň z teoretickej stránky, môžete začať rozmýšľať o zadovážení dravca.
Netreba tiež zabúdať, že cvičiť dravce môžu len členovia sokoliarskeho klubu. Pre bližšie informácie je tiež dobré navštíviť stránku www.sokoliari.sk


Našiel som dravca čo s ním?

Často sa vám môže stať, že na potulkách prírodou narazíte na zraneného, vyslabnutého, alebo mladého dravca. Ako všetci vieme, veľa druhov dravcov je v prírode vzácnych a ohrozených vyhynutím. Keďže určenie druhu dravca môže byť problém aj pre menej zdatného odborníka, a aj kvôli tomu, že na Slovensku sú všetky dravce a sovy radené medzi kriticky ohrozené (bez ohľadu na ich početnosť v prírode… prečo, to je zaujímavá otázka, na ktorú asi málokto pozná odpoveď), každý jedinec si zaslúži našu pozornosť.
Čo teda robiť?
Nesmieme zabudnúť, že máme čo dočinenia s dravcom, ktorý je na lov patrične vyzbrojený. Najnebezpečnejšími zbraňami sú zobák a nohy. Vhodné je teda zobrať hrubú handru a hodiť  ju na dravca a tak ho ňou zakryť. Dopredu je dobré pripraviť si dostatočne veľkú kartónovú krabicu  s otvormi na dýchanie (spravíme ich nožom alebo nejakým ostrým predmetom) a dravca do nej vložíme a krabicu prelepíme páskou.
Krabicu je vhodné najmä počas leta uložiť niekam do chládku, najlepšie do pivnice alebo nejakej tmavej komory.
Po umiestnení dravca si zapíšeme miesto a okolnosti nálezu dravca a čím skôr sa spojíme s pracovníkom Okresného úradu životného prostredia, alebo najbližšou kontaktnou osobou na stránke www.sokoliari.sk.
Ak má dravec na nohách výstroj, to znamená že bol sokoliarsky vedený, mal by mať na nohách aj menovku, kde nájdeme kontakt na majiteľa.
Väčšina dravcov bez ujmy vydrží pár hodín, prípadne deň, dva bez vody a jedla. Hlavným nebezpečenstvom pre dravce je stres, našťastie väčšina dravcov  reaguje na zrakové podnety a keď sú umiestnené v kartónovej krabici v šere alebo tme, hneď sa upokojí.

Osobitou skupinou je nález mladých dravcov, hlavne sov. Sovy ešte dlho pred tým, než dokážu lietať, sa rozlezú do okolia hniezda. Často sa nám stane že nájdeme mladú sovu bez toho, že by sme videli rodičov.  Neznamená to však že sú opustené. Po súmraku ich často rodičia nájdu po hlase a prikrmujú. Avšak ľudia neznalí pomerov ich často berú domov v domnienke, že sú opustené. Tu je najlepšie ich opäť zaniesť na miesto kde sme ich našli a vyložiť ich dostatočne vysoko do koruny, aby ich na zemi nenašiel pes, mačka alebo iný predátor a po zotmení si ich rodičia bez problémov nájdu, aj keď sú v niekoľko 100-metrovej vzdialenosti od hniezda.


Môžem dravca alebo sovu chovať aj ja?

V podstate áno, aj keď je nutné splniť určité podmienky. Ako už je vyššie spomenuté, dravce sú nielen vzácni ale aj nároční chovanci, preto voliéry odkonzultované odborníkom a kvalitná potrava sú podmienkou. Okrem toho však sú chránené zákonom a preto treba na chov splniť viacero podmienok. Dravec alebo sova musia mať legálny spôsob nadobudnutia (zväčša odchov v zajatí) a podľa príslušnosti k druhu je potrebné si viesť zákonom stanovenú evidenciu a nahlásiť dravca na Okresný úrad životného prostredia.
Ak chceme dravca aj cvičiť, kŕmiť na ruke a podobne, musíme byť organizovaný aj v jednom zo sokoliarskych klubov (na Slovensku máme dva). Akákoľvek manipulácia s dravcom je považovaná za sokoliarsky výcvik.
V prípade že by sme s ním chceli loviť musíme spĺňať aj všetky podmienky pre lov, to znamená poľovnícke skúšky a poľovný lístok.
Ako vidíte, chov, výcvik a lov s dravcom nie je jednoduchý, preto si treba zvážiť či rovnakú radosť vám nespraví chov papagája napríklad.


Skadiaľ pochádzajú dravce, ktoré sú používané na sokoliarstvo a vystúpenia?

Dnes všetky dravce používané na vystúpenia a lov pochádzajú z umelého odchovu. S pokusmi  s Odchovmi dravcov sa začalo v 40. rokoch  a v 70. rokoch  spravila priekopnícku prácu pri odchove Cornellova Univerzita v USA. Od tých čias sa metóda umelého odchovu a umelej inseminácie zdokonalila tak, že dnes je dostupné množstvo dravcov a sov a nielen dravcov na sokoliarsky výcvik. Dokonca sa sokoliarske metódy často používajú aj pri záchranných projektoch na vypúšťanie dravcov do prírody a podporu ich populácií.


Netrpia dravce počas vystúpenia alebo počas sokoliarskeho výcviku?

Aj keď sa nám to môže niekedy tak zdať, opak je pravdou. Jeden z najväčších odborníkov na správanie zvierat, nositeľ Nobelovej ceny, Konrád Lorenz sa vyjadril o sokoliarstve ako o najdokonalejšom súžití zvieraťa a človeka. Vychádza to zo samej podstaty sokoliarstva. U dravcov nie je možné robiť žiadnu drezúru, žiadny nátlak. Z prírody niečo také ako trest nepoznajú. Jediný spôsob ako dosiahnuť je „presvedčiť dravca“ že to čo chceme aby urobil je pre neho výhodné. Ináč si ťažko môžeme predstaviť že by dravec, ktorý je často aj 300 metrov vo výške a 2-3 km vzdialený sa dobrovoľne vrátil.
Nesmieme tiež zabúdať že stavba tela, mozgu a tým aj danosti, správanie a vnímanie je u dravcov iné ako u cicavcov, preto nás a dravce nemôžeme porovnávať.


Prečo niektoré dravce majú sokoliarku čiapočku?

Vynález sokoliarskej čiapočky spadá do obdobia pred cca 1000 rokmi do Indie a bol to jeden z revolučných krokov v sokoliarstve. Dravce,  ako je všeobecne známe, majú veľmi dokonalý zrak. Dokonca tak dokonalý, že sa na neho maximálne spoliehajú. Ak dravcovi dáme čiapočku a zakryjeme mu zrak, ostatné zmysly pre dravca nehrajú rolu. Dostanú sa do stavu akéhosi relaxu a zbytočne na neznepokojujú.
Tak sa dravec vyhýba zbytočnému stresu a môže sa sústrediť na to čo je pre neho dôležité – let a lov.


Čím dravce kŕmite?

Z drvivej väčšiny sú dravce mäsožravce (až na supa plodožravého, ktorý je vegetarián). Napriek tomu sú v strave u nich dosť podstatné rozdiely. U sokoliara sa vždy vychádza z toho, čím sa dravec živil prírode a podľa toho sa strava prispôsobuje.
Väčšinou sa kŕmia vyradenými jednodňovými kurčatami, prípadne holubmi, kuracím mäsom a laboratórnymi zvieratami. Potrava sa podáva usmrtená, kvôli zdravotným aj etickým dôvodom